SENIORI, POZOR nestaňte sa obeťou zlodejov a podvodníkov! Pri komunikácii s cudzími osobami buďte opatrní.
Polícia opakovane zaznamenáva tresnú činnosť páchanú na senioroch.
Polícia upozorňuje našich obyvateľov a žiada našu obec, aby sme zverejnili nasledujúce rady.
 

Od skončenia druhej svetovej vojny uplynulo už 77 rokov, ale z policajných správ sa stále dozvedáme o náleze nevybuchnutej munície.
Ide o nebezpečnú výbušninu, ktorá je schopná silnej detonácie aj po tak dlhom čase, preto sa jej nehodno dotýkať a nález je potrebné oznámiť na linku 158.

Toto varovanie nie je náhodné. Vo štvrtok 7. apríla si obyvatelia Juskovej Vole pripomenú udalosť spred 69 rokov, kedy po explózii munície prišlo o život 7 malých chlapcov. Čo sa vlastne stalo?
Udalosť priblížil rovesník chlapcov Štefan Hominda.

Bol veľkonočný utorok 7. apríla 1953. V škole boli jarné prázdniny a podľa starého zvyku v tento deň dievčatá oblievajú chlapcov, aby im vrátili to, čo im nadelili deň predtým. Chlapci, hlavne školáci, aby oblievačke predišli, dohodli sa, že sa popoludní stretnú na Ďuríkovej lúke a vyskúšajú novú loptičku, ktorú dostal Miško Cabovský od otca, ktorý sa vrátil z tesárskych robôt v Tatrách. Na dolnom konci dediny sa zišlo 10 až 12 chlapcov vo veku od 6 do 10 rokov, medzi nimi aj trojročný Janík Ďurík. Bolo nádherné počasie, chlapci hrali vybíjanú. Krátko pred 16. hodinou jeden z chlapcov silno hodil loptičku a tá skončila v neďalekom kroví. Chlapci z horného konca dediny, na ich veľké šťastie, sa pobrali domov. Čo sa stalo potom,
dedukujeme z policajného vyšetrovania.

• Jeden z chlapcov, ktorý šiel do krovia hľadať loptičku, tam
našiel granát nemeckej výroby, ktorému sa hovorilo „pancierová
päsť“. Zavolal ostatných, granát vyniesli na lúku, niektorý
z chlapcov potiahol za poistný krúžok a v priebehu niekoľkých sekúnd došlo k obrovskému
výbuchu, ktorý bolo počuť v celej obci i susednom Vechci.•
Následky boli strašné.
Piati chlapci boli na mieste usmrtení, dvaja zomreli po prevoze do nemocnice.
Pavol Hric bol na ceste, črepina ho zasiahla do hlavy, ale zranenie nebolo smrteľné.

Pripomeňme si našich nebohých chlapcov:
O život prišli: trojročný Ján Ďurík, šesťročný Michal Cabovský, sedemročný Pavol Ďurík,
osemročný Jozef Cabovský, deväťročný Ján Hric a po desať rokov mali Jozef Ďurík a Bartolomej Sisák.

Veľmi smutný bol 9. apríl, pohľad na sedem bielych rakiev, ktoré boli zrovnané pred školou, s chlapcami
sa prišlo rozlúčiť vyše 1000 ľudí, otec duchovný Ján Dobranský a riaditeľ školy Ján Dohnátek. Nad hrobom
sa za vranovské školstvo rozlúčil František Janák (riaditeľ základnej školy vo Vechci). Ešte jeden smutný
pohľad sa naskytol, keď žiaci v pondelok prišli do školy a na piatich laviciach horeli sviečky.

Dnešná doba volá po pokání a viere nevrátiť sa do „tej doby“. Aj dnes denne počúvame v rádiu a vidíme
v televízii koľko nevinných detí a dospelých zbytočne zomiera. Vojna a ozbrojené konflikty nikdy nič dobré nepriniesli.

Medzinárodný deň žien (často označovaný skratkou MDŽ) pripadajúci každoročne na 8. marec je medzinárodne uznávaný sviatok stanovený OSN k výročiu štrajku 40 000 newyorkských krajčírok v roku 1908. Tieto bojovali za zrušenie desaťhodinového pracovného času, proti nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam.

Demonštrácie žien na konci zimy, tradične v nedeľu, sa najskôr odohrávali v USA na popud Socialistickej strany USA; veľké zhromaždenie za volebné právo žien sa konalo 8. marca 1908 v New Yorku. Na prvej medzinárodnej ženskej konferencii Druhej internacionály v roku 1910 v Kodani presadila nemecká socialistka Clara Zetkinová medzinárodný sviatok, vtedy ešte bez určenia pevného dátumu.

Dátum 8. marec sa ustálil až po 1. svetovej vojne, najmä pod vplyvom veľkej demonštrácie v Petrohrade v roku 1917 tesne pred Februárovou revolúciou, ktorá sa konala poslednú nedeľu vo februári podľa juliánskeho kalendára, čo sa rovná 8. marcu kalendára gregoriánskeho. Sviatok sa rýchlo rozšíril, jeho obsah kolísal od politického a feministického protestu po apolitickú socialistickú obdobu Dňa matiek.

Pred prvou svetovou vojnou vytýčili ženy predovšetkým tieto požiadavky:

• volebné právo
• osemhodinový pracovný čas
• zlepšenie špeciálneho zákonodarstva

V Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku sa prvý MDŽ konal už v roku 1911. Roku 1913 ho oslavovali aj v cárskom Rusku. Po ženských nepokojoch a demonštráciách v Petrohrade bol roku 1917 pevne ustanovený 8. marec ako MDŽ.

Od roku 1975 je pripomínaný ako deň medzinárodnej solidarity žien za rovnoprávnosť, spravodlivosť, mier a rozvoj.

MDŽ na Slovensku

Prvý sviatok MDŽ v ČSR sa konal v roku 1921 a o rok neskôr nadobudol už masový charakter. Počas druhej svetovej vojny bol MDŽ zrušený, posledný sa konal v roku 1938. Po roku 1945 bol MDŽ znovu obnovený.

zdroj: sk.wikipedia.org