Obec Juskova Voľa vznikla na zákupnom práve asi v 30-tych rokoch 16. storočia. Prví miestni obyvatelia boli slobodníci. Keďže boli oslobodení od platenia dane kráľovi, Juskova Voľa bola v tom čase jedinečnou dedinou v okolí so svojráznym obyvateľstvom rusínskeho pôvodu. Tí sa spočiatku živili chovom dobytka a koní, neskôr ťažili drevo, pálili uhlie a obhospodarovali okolitú pôdu získanú reformáciou a kúpou. Popri potoku Lomnica, v údolí medzi Drinou a Dilom, klčovali vŕby a jelše a na týchto miestach si stavali drevené zemľanky.
1547
V najstaršej správe z roku 1547 sa uvádza ustanovenie deviatich ručiteľov, medzi nimi aj Fačka, Ivaška a Hryca, ktorých z poddaných z Juskovej Vole ustanovil prvý šoltýs Jusko.
16. storočie
V 16.-17. storočí bola obec majetkovou súčasťou panstva Vranov, ktorého vlastníkmi boli postupne Báthoryovci, Ňáriovci, Nádašdyovci, Esterháziovci a Drugetovci. Kým v roku 1774 žilo v obci 37 rodín, v roku 1878 mala už 215 obyvateľov.
19. storočie
Už v 19. storočí mala Juskova Voľa vlastnú samosprávu a pečatidlo, ktorého odtlačky sa našli na dokumentoch z rokov 1865 a 1867.
1831
Rovnako ako ostatné dediny Slovenska, aj Juskovu Voľu postihla zákerná choroba – cholera, o čom svedčia masové hroby na miestnom cintoríne. Ďalšie písomné správy o obci Juskova Voľa preto súvisia s vypuknutím roľníckej rebélie v susednej obci Zámutov v roku 1831. K povstalcom sa vtedy pridali tunajší sedliaci Bednár a Sisák, ktorí v tomto povstaní aj zahynuli.
60. roky 19. stor.
Po zrušení poddanstva v roku 1848 v Uhorsku sa život roľníkov a robotníkov o nič nezlepšil. V 60-tych rokoch 19. storočia dal gróf Hadik-Barkóczy postaviť na začiatku dediny vodný mlyn. Bol veľkým uľahčením pre občanov, no koncom 19. storočia zanikol a nahradil ho parný stroj. Väčším uplatňovaním sa parného stroja v hospodárstve zároveň stúpol dopyt po dreve a drevenom uhlí.
1904
V rokoch 1904-1907 bola postavená a uvedená do prevádzky úzkokoľajná železnička na dopravu dreva, vedúca od píly v Čemernom do lesov v Juskovej Voli a v Zámutove.
1957
Po II. svetovej vojne sa rozvoj obce opäť oživil. V roku 1957 bola zahájená prevádzka autobusovej linky, po založení JRD sa v roku 1960 rozsvietilo v Juskovej Voli prvé elektrické svetlo.
1961
Telefónne spojenie bolo nadviazané v roku 1961, v roku 1969 sa rozozvučal miestny rozhlas, v roku 1970 bol daný do prevádzky verejný vodovod a v roku 1998 bola obec splynofikovaná.
Čiernym dňom obce bol 6. marec 1959, kedy časť obce postihol ničivý požiar. Padlo mu za obeť 10 domov a 13 hospodárskych stavieb. Čaro minulosti dodnes pripomínajú domy z I. pol. 20. storočia, drevené stodoly, studne, ploty a iné drobné prvky pôvodnej vidieckej architektúry.
K histórii obce a jej názvu sa viaže povesť o zbojníkovi Juskovi, ktorý pred 500 či 600 rokmi so svojou družinou pôsobil v lesoch okolo Juskovej Vole. Jeden z literárnych prameňov k tomu dodáva:
„Obyvatelia horského hniezda, ktoré sa rozrástlo na dedinu, však na Juska a jeho družinu nezabudli a svoje sídlo pomenovali Juskova Voľa. Po rokoch názov zdomácnel, márne ho úrady odmietali a menili, nakoniec ho museli zaznamenať do kartotéky a ďalších oficiálnych dokladov. Netreba veriť tým, čo hovoria, že Juskova Voľa vznikla ako iné Vole pri osídľovaní Karpát a jej názov vraj súvisí s akýmsi uvoľnením od platenia daní či prejavením vôle jej zakladateľa …“
(Úryvok z knihy Alfonza Lukačina Na píšťťalkách z vŕbového prútia)
Zdroj: www.juskovavola.sk