Na Ondreja
Zvyky na Ondreja boli pre ľudí zdrojom zábavy a veselosti, hlavne pre mládež počas dlhých zimných večerov. Keď napadol prvý sneh a polia už zívali prázdnotou v tom čase sa začínali priadky v kudzelnej chyži. Poriadky boli na striedanie raz v jednom raz v druhom dome na redi, raz na hornom ale aj na dolnom koncom dediny. Zvyčajne to bolo tam, kde mali dievky, alebo nevesty ale hlavne mladé dievčatá, ktoré si hľadali mládenca na vydaj. Tu sa robili všelijaké huncútstva. Vydaj si veštili podľa polienok ktoré ukradli alebo počet kolov v plote alebo liali olovo. Dievky vybehovali von a a spočítavali koly na plote. „Tu kul, tu parobok a tu dzivka.“ Keď posledný kôl v plote vyšlo parobok znamenalo to že sa na budúci rok určite vydá.
Na Ondreja sa lialo olovo. Najprv ho roztopili a potom ho liali cez kľúčovú dierku do vedra so studenou vodou. Počas toho hovorili zaklínacie slová: „Ondreju, Ondreju olovo ci ľeju“. Olovo sa vo vode sformovalo a vytvorilo nejaký tvar. Tvar. Tvar figúrky mal dávať nejaký zmysel a najväčšia zábava bola ak sa mládež vybrala po valale – dedine a do okolia domov hádzali kukuricu a zrno a pri tom hovorili „Ondreju, Ondreju kendericu ci šeju“ a spoza okien sa ozvala odpoveď: „Bodaj by ši še skoro odala“. Ďalším zvykom bolo aj dávanie vrátok dole z plota a hádzanie do snehu. Hoci ktorý gazda ich našiel až keď zišiel prvý sneh.
Na Barboru
Na svätú Barboru sadili čerešne. Gazda išiel do humna a odrezal konáre čerešní. Bolo ich toľko koľko žilo ľudí v dome. Každý člen rodiny si vybral konár označil si ho. Potom zobrali veľký džbán a naliali do neho vodu a položili na pec. Potom už len čakali. Ktorý konárik rozkvitne. To znamenalo, že čí konár do Vianoc rozkvitne ten bude žiť a čí ostane suchý ten do roka zomrie.
Na Mikuláša
V podvečer Mikuláša chodili dievky ku studni a do nej kričali „Mikloš, Mikloš daj mi dobrý muž“. Často sa však stávalo, že sa za studňu schoval nejaký mládenec a ten jej odpovedal „Jednej dám frasa a tej druhej dvoch. „ a Dievky sa s krikom rozutekali domov. V ten večer, keď mali malé deti a dievky chodil po domoch Mikuláš. Najčastejšie sa preobliekli za Mikuláša mládenci. Mali na sebe dlhý kožuch, na hlave bola baranica a brada z kožiek oviec a kôz. V pase bol opásaný porviskom a na nohách mal obuté krbce alebo čižmy alebo bačkori, v ruke ma veľkú palicu haraguľu. Chodil po domoch kde mali malé deti ale aj dievky. Malé deti sa museli modliť a sľúbiť Mikulášovi, že budú dobré. On im za to dával darčeky. Väčšinou to boli jabĺčka, orechy, sušené slivky a hrušky. Tento zvyk sa zachoval až po dnešné časy ale s Mikulášom už chodí čert a Anjel. Aj darčeky sú bohatšie, ale radosť detí a dospelých je stále rovnaká ako vtedy.
Na Luciu
Na Luciu je deň zimného slnovratu a to je najkratší deň v roku. Tento deň bol deň stríg – 13. December. Lucia bola patrónka priadok. V ten deň mali strigy a bosorky najväčšiu moc. Gazdovia svoju pozornosť sústredili na ochranu svojho dobytka ale aj celého gazdovstva a celej domácnosti. Uvili veniec s cesnaku a vňate a zavesili ho and dvere do maštale. Gazdiná zase obracala všetky hrnce dolu dnom aby nemohla Lucia prísť do domu.